Keď sa človek zameria na to, že chce mať moderný domov, je pre neho veľmi ťažké zmieriť sa s tým, že ho moderný nemá. Pre mňa bolo napríklad priam nepochopiteľné, že musím riešiť to, že je moje bývanie zastarané. Vedela som však, že kým budem bývať s mojimi rodičmi, iné to jednoznačne nebude. Keď sa nad tým zamyslím, tak asi veľká väčšina ľudí má takýto problém. Pretože nech sa deje čokoľvek, vždy tu budú ľudia, ktorí sa budú držať tradičných vecí a nebudú chcieť urobiť niečo nové. Zmeniť vo svojom domove takmer čokoľvek. Naozaj je kopec takých ľudí, ale väčšinou to bývajú práve tí starší ľudia.
Doma som mala katalógy o bývaní a o moderných interiéroch. Ja som mala komodu ešte z čias komunizmu.
Skutočne ma to rozčuľovalo a práve preto som šetrila ako som mohla iba preto, aby som si mohla svoj byt zariadiť hlavne podľa seba. Aby som ho mohla vylepšiť tak, že sa mi to bude páčiť tak veľmi, že z neho nebudem chcieť ani odchádzať. A skutočne som to tak urobila. Môj prvý byt najprv vyzeral katastrofálne, no keď som sa do neho pustila, vyzeral ako z katalógu, ktoré som si tak rada pozerala. Sklenene steny, všetko v jednom tóne, moderný nábytok, minimalizmus.
Presne som vedela, aký je môj štýl, aj keď mi bolo jasné, že mojim rodičom sa páčiť nebude.
Držala som sa však toho, že aj keď sa to nepáči im, mne to môže byť jedno. Žijem tam predsa ja, takže úplne stačí, keď sa to páči mne. A keď sa mi to prestane páčiť, tak to jednoducho zmením, veď to je predsa úplne najmenej. Nepovedali mi nič, keď prišli ku mne na návštevu. Nevadí, stále lepšie, ako keby ma skritizovali. Uvidíme, že či ich to bude držať. Možno ku mne kvôli tomu nebudú chcieť ani chodiť. To však už nie je môj problém, no nie? Ja som spokojná a to hovorí za všetko. A keď sú so svojím bývaním spokojní oni, tak to nie je problém.
