Ak sa teda rozhodneme komunikovať s ľudmi touto cestou, vysvetlime si ako to približne funguje. Už sme sa zrejme niekedy zamýšľali, ako je takáto komunikácia vlastne možná, aký má ten prenos signálu vlastne systém. Musí to byť systém informácií, ktorý je 100 % funkčný, aby pri komunikácii neprichádzalo k chybám a výpadkom.
Pod pojmom informácie chápeme v tomto smere štyri veci:
• hlas
• text
• obraz
• dáta
Aby sa tieto informácie mohli prenášať elektornickou formou, musia byť zmenené na formu, ktorá takúto komunikáciu umožní.
Čiže napíšeme elektronickú správu v ľubovoľnom konkexte. Napíšeme text, aký chceme, zvolíme obrázok aký chceme.
Správa sa následne odosiela pomocou vysielača, ten je automaticky zašle do meniča správy, správa, ktorá má teraz vhodnú elektronickú formu putuje do prenosového kanálu, odtiaľ do druhého meniča správy a nakoniec sa dostane k príjemcovi.
Ak napríklad píšeme e- mail, možno si ani neuvedomuje, aké kroky odoslanie správy podstupuje. Zdá sa nám to ako sekundová, najjednoduchšia záležitosť, no i to má svoj systém.
Aký je vlastne podstatný rozdiel medzi analógovým a digitálnym prenosom?
Rozdiel je v tom, že analógový prenos zachytáva signál bez pravidiel a formy. Proste zachytáva všetko, čo zachytiť dokáže.
Digitálny prenos taktiež zachytí veľmi veľa signálov, no má určité pravidlá, formu obmedzenú iba na zachytenie určitého počtu.
Takže podľa tohto vysvetlenia by sa mohlo zdať, že analógový príjem je lepší, menej obmedzený, no nie je to tak. Práve preto, že nemá určitú formu, jeho signál býva niekedy nekvalitný a chybný. Zachytáva i nepotrebné vlny a je nimi rušený. Zato digitálny, vďaka svojej forme rozpoznáva a reaguje len na potrebné vlny, ktoré umožnia nerušený prenos a najkvalitnejší prenos.
Tu máme teda zároveň i vysvetlený dôvod, prečo sa začala analógová sieť rušiť a nahradila ju digitálna.
